→Byť inou 7.časť->TU
→Temnota 9.časť-> TU
School life 2.časť ->TU

!!ZÁPIS NA NOVÉ AFFS!!
!!SuMMer Time!!

Zabiť?

7. září 2010 v 17:41 | K!NUSH |  Minipríbehy
ddd
No a môžem použiť nový avatarík :). Ďalší minipríbeh je tu..je tu aj novinka. Absolútne neviem o čom príbeh bude :D :D Len mám chuť písať,písať a písať. Najradšej by som blog preplnila nejakými príbehmi,komixami,kecami, novinkami...ale to by ste asi všetko nečítali :D :D. Tak idem si pustiť hudbu a tvoriť :) Adios amigos



Bežím,bežím... táto ulička snáď nemá konca. Som spotená,ale prestať nemôžem.Stále ich počujem..sú tesne za mnou. Pravdepodobne ma nevidia. Nevidím ich ani ja.Nevidím ani pred seba. Iba počujem.Počujem tak zreteľne ako nikto iný.Napríklad,mačka ktorá je odo mňa asi 10 metrov práve skočila do kontajnera.Som si tým istá. Prekážka! To nie,čo teraz?? Chytia ma.. nemôžem to dopustiť! Bezmyšlienkovito vyskočím na budovu a chytím sa najbližšieho balkóna.Ako to že som vyskočila takto vysoko neriešim.Je to už proste tak. Šplhám sa rýchlosťou blesku stále vyššie a vyššie. Počujem ako niekto z nich vykríkol: ,,Tam! Lezie po budove!" Všetci zamierili tým smerom. Šplhám sa,šplhám.. ako sa ich striasť? Nebodaj zabiť? Ale ako..? Na druhom balkóne je opretý veľký drevenný rebrík.Rýchlo ho chytím a neočakávanou rýchlosťou ho zhodím dole.Myslím že som zasiahla dvoch.Jeden bude zrejme mŕtvi.Spadol na zem a rebrík na neho..priamo na hlavu. A druhý? Neviem,asi utiekol. Ale stále sú tu dvaja. AKo ďalej?? Šplhám a šplhám...som na štvrtom poschodí. Kvetináče.Hádžem ich dole,tak rýchlo ako sa dá. Jediná myšlienka čo my behá v hlave je: Ako to?
Všetko som dokázala už ako malá.Šplhať sa rýchlosťou mačky. Brániť sa,neskutočne rýchlo sa uhýbať,skákať a neskutočne dobre počujem..môj sluch je na neskutočnej úrovni. Vždy som týmito vecami pohŕdala a nechcela som ich.Odlišovali ma od ostatných! Nechcela som byť iná!! A preto je zo mňa teraz vrahyňa. Živím sa mŕtvimi?? Nie, len zabíjam pre to,lebo oni zabíjajú nevinných! A teraz chcú zabiť mňa!!
Kvetináče nepomáhajú... Zhodím dole jeden mimoriadne veľký a ten zasiahol jedného z nich.Skvelé! Ešte jeden! Čo s ním.
Som na piatom poschodí..už iba dve a som doma. Musím sa ho striasť. Aj keď som 2x rýchlejšia než on,stále je pre mňa hrozbou. Robím veľký hluk takže ma skôr počuje ako vidí.Je to jasné,keďže je tma ako vo vreci. Som na siedmom. Vletím do svojej izby a hladám vreckový nožík.Kde,sakra je?!?! Vyhádžem jeden šuflík,potom druhý...KONEČNE! Pribehnem k balkónu a zrazu na mňa skočí.Začne sa bitka,kotúlame sa na zemi. Ja som vyhrala. Keď na mňa sadol,bodla som ho do boku, zvíjal sa tam v bolestiach a tak som ho bodla ešte tri razi. Potom som ho horko ťažko vyhodila z balkóna.
Sadla som si na posteľ,celá od krvi.Pustila som vreckový nožík a zahľadela som sa na svoje ruky. Po tvári mi začala tiecť slza. Pomaly som si ľahla a oblečená som zaspala...balkón otvorený... a už som počula len príchod policajných áut.....

                                             THE END!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 haníí haníí | Web | 7. září 2010 v 17:59 | Reagovat

je super! ale musím říct, že jsem ho nedočetla celý, jsem tu jenom na rychlo =/...¨
všechny tvoje příběhy jsou úža!! ty naše spisovatelko ;)

2 Maťa Maťa | Web | 8. září 2010 v 16:31 | Reagovat

je to super....nakoniec budeš písať kriminálky!

3 ZuZu ZuZu | 9. září 2010 v 12:24 | Reagovat

je to super, ako si to vsetko opisala a taaak ja som sa do toho vzila akokeby som tam bola! :D ...ty nebudes len SBS ale aj spisovatelka!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama